Geológia a geomorfológia

Geologickú stavbu skál tvori predovšetkým tzv. súľovský zlepenec. Táto hornina vznikla v starších treťohorách (v paleogéne), keď praveká rieka prinášala opracované valúny vápnitých druhohorných hornín (okruhliaky vápencov a dolomitov) a ukladala ich pri vyústení do mora. Súčasti horniny s priemerom 5-10 cm sú spojené vápnitým tmelom.

Pozdĺž pruhu zlepencov sa ojedinele objavujú aj izolované bloky kompaktných vápencov. Sú to druhohorné jadrá kostoleckej jednotky a majú rovnaký charakter ako bradlá Manínov. V okolí Súľova je najväčšie bradlo nad bývalou lesovňou.

Zvetrávanie zlepencových skál prebiehalo najintenzívnejšie počas ľadových dôb štvrtohôr. Pôsobením rôznych klimatických činiteľov (zrážky, zmeny teploty - predovšetkým mráz, ...) sa hornina rozrušovala. Takto došlo k typickej modelácii zlepencových skál a vzniku veží, ihliel a otvorov rôznych tvarov a veľkostí.

Vežovité útvary sú v Súľovských skalách takmer všade. Ľudská fantázia im dala aj priliehavé mená, ktoré vystihujú ich podobu: Sova a sovička, skalný hríb Smrčok, Mních, Organy, Ťava, Skalné oko, ...

Najväčšiu pozornosť pútajú brány a jaskyne. Gotická brána má výšku 13 m a je najvyššou bránou v Súľovskych skalách. Ďalšou trochu menej známou bránou je Brána v Slopoch (pod Roháčom). Jaskyne sú v Súľove dve. Tá známejšia sa nazýva Šarkania diera a v zimných mesiacoch občas prekvapí aj zaujímavou ľadovou výzdobou. Druhá sa nachádza nad dolinou Čierny potok.

Viac na http://www.poznajachran.sk/pages/sk_tektonika_sulov.html